Mediálna gramotnosť

V súčasnej postmodernej dobe je téma gramotnosti človeka jednou z kľúčových, či už v odbornej, ale i širokej verejnosti. Gramotnosti, osobitne mediálnej gramotnosti sa venujeme aj v našej úvahe.

Čo je to vlastne gramotnosť? Tradičné chápanie gramotnosti znamenalo znalosť čítania a písania, v podmienkach školského vyučovania sa uvažovalo o tzv. tríviu, do ktorého okrem čítania a písania patrilo aj počítanie. Holistický pohľad na gramotnosť ju vysvetľuje ako multidimenzionálny pojem, t. z., že jednotlivé vedné disciplíny ju opisujú zo svojho uhla pohľadu. Gramotnosť je spôsobilosť človeka existovať v určitom priestore a disponovať súborom kompetencií potrebných pre život v ňom. Je vždy zviazaná s konkrétnou kultúrou a podlieha prirodzeným spoločensky a kultúrne podmieneným zmenám (informačná revolúcia, rozmach informačno-komunikačných technológií, všeobecné globalizačné a integračné tendencie a i.). Gramotný jedinec je neustále vystavovaný vyšším, resp. kvalitatívne odlišným nárokom ako gramotný človek v minulosti, požiadavky na ňu kladené sa s rozvojom informačných technológií stále stupňujú, diferencujú a menia. Najfrekventovanejšími adjektívami gramotnosti sa stali výrazy počítačová, informačná, technologická, internetová, mediálna, či multimediálna gramotnosť.

Mediálna gramotnosť je dispozícia pre prácu s rozličnými formami médií ako nosičmi informácií. Média plnia viaceré funkcie, informačnú, socializačnú, zábavnú, kultúrnu, politickú. Podľa druhu možno médiá klasifikovať na textové (printové) – knihy, časopisy, noviny, elektronické – film, rozhlas, televízia, nové médiá – internet, web, mobily, DPS, bezdrôtové technológie a i. Medzi nové médiá zaraďujeme aj multimédiá, t. z. také médiá, ktoré zlúčia do jedného útvaru minimálne tri zložky – zvuk, text, obraz, grafiku, animácie, videá...

Neustály vplyv médií a obsahy, ktoré tvoria, prinášajú so sebou aj mnohé riziká, ktoré sa týkajú ľudí všetkých vekových kategórií. Dlhé vysedávanie (už i detí predškolského veku) pred televízorom, počítačom, tabletom, neustály kontakt s mobilným telefónom a všade pôsobiaca reklama negatívne pôsobia na človeka, ovplyvňujú jeho zdravie, psychiku, konanie, rebríček hodnôt, či vznik rôznych závislostí.

V dnešnej mediálne saturovanej dobe je človek (a jeho pôsobenie v rôznych spoločenských inštitúciách – rodine, škole...) vystavený neustálemu tlaku informáciíalebo aj dezinformácií z rôznych zdrojov, je pod vplyvom masovej spotrebnej kultúry. Stotožňujeme sa s presvedčením tých odborníkov, ktorí chápu nové technológie a médiá ako významný socializačný faktor, pretožesú tiež inštitúciou socializácie človeka a jeho identifikácie so spoločnosťou a v mnohom dokážu zatieniť rodinu i školu.

Preto pôsobeniu médií na deti a mládež treba venovať náležitú pozornosť, jednak z obavy ich možného deštruktívneho vplyvu na proces edukácie a dospievania, na druhej strane v nádeji na ich možné využitie v tomto procese. Mediálne gramotný človek dokáže sledovať médiá a narábať s nimi, získavať z nich informácie a nechať sa nimi zabávať. Avšak nie vždy je ľahké vybrať si z médií tie správne obsahy, citlivo rozlišovať medzi vlastnými potrebami a záujmami vlastníkov médií. Z tohto dôvodu už niekoľko rokov školy ponúkajú voliteľný predmet mediálna výchova, nezanedbateľná pozornosť jej patrí na predprimárnom stupni. Už na pôde materskej školy je potrebné pomáhať deťom vyselektovať dôležité a nepodstatné informácie a obsahy jednotlivých médií pôsobiace na ne dennodenne zo všetkých strán, pomôcť im získať kompetencie k mediálnej gramotnosti a vo svojom ďalšom živote médiá zmysluplne používať pre svoje obohatenie i prospech celej spoločnosti. Je úlohou školy, ako hlavnej akulturačnej inštitúcie, i nás učiteľov, vychovať gramotných jedincov schopných aktívne sa podieľať na prospechu spoločnosti, v dnešnej dobe médiami tak ovplyvňovanej.

   

Vypracovala: Bc. Eva Bočáková