Hry pomáhajú s problémami detí

Vzdorovité dieťa

-rebelujúce, odmietavé, vzťahovačné, preceňujúce negatívne reakcie okolia voči sebe

Možné prejavy: Dieťa kričí , bije vás, hnevá sa, všetko odmieta, hádže preč, nič nechce. Možno je aj pasívni rezistencie, keď nerobí nič, mlčí, má sklonenú hlavu, zaťatý výraz a nikto s ním nepohne.

Možné príčiny: Vo vývoji dieťaťa existuje obdobie, kde je pravdepodobnosť vzdoru vyššia. Je to podobné ako u dospelých. Niečo sa nám nedarí, druhý sa nechovajú podľa našich predstáv, sklamali nás, podviedli, zahnali do kúta a mi nevieme kadiaľ kam, keď chcú, aby sme sa chovali podľa ich želania. Malé dieťa sa hnevá preto, lebo si stále intenzívnejšie uvedomuje samé seba a cíti potrebu presadiť sa vo svete. Ja chcem, ja nechcem, ja sám- to sú najčastejšie vety.

Vhodné formy prístupu: rešpektujte, že dieťa má právo na hnev, podobne, ako ho priznávate aj sebe. Niekedy stačí nerobiť nič. Hnevať sa sám je nudné, keď dieťaťu nikto nevenuje pozornosť, má tendenciu s tým prestať. Odporučte dieťaťu sa ísť hnevať niekam inam, napr. do druhej miestnosti, nie za trest. Upozornite ho, že nikto nemá právo obťažovať druhých ľudí. Pokiaľ nechce ísť dobrovoľne, pomôžte mu, láskavo ale rozhodne. Nenechajte sa jeho hnevom vyviesť z miery, kľudne pokračujte vo svojej činnosti. Od najútlejšieho veku dieťaťa rešpektujte, že dieťa žije a bude si žiť svoj vlastný život a len na ňom bude záležať, ako ho naplní.

Dovoľte preto aj malému dieťaťu, aby mohlo niečo rozhodovať samo, tam kde je to možné, ponúknite možnosť voľby. Dovoľte dieťaťu mať vlastný názor.

Zbytočne dieťa nedráždite, keď vidíte, že situácia smeruje ku konfliktu, snažte sa seba i dieťa trochu upokojiť.

Dôležitá je všeobecná úcta a rešpekt k dieťaťu od najútlejšieho veku. Dieťa by malo odmalička cítiť, že nie je len predmetom našej starostlivosti, ale náš vážený detský partner.

Čo nerobiť: Keď toho necháš, potom ti niečo kúpim, pôjdeme si čítať, budeš sa môcť večer dívať na televíziu. Dieťa tak nadobudne skúsenosť, že keď vydrží, vždy dosiahne svojho.

Hry pomáhajúce empatii, pozitívneho sebahodnotenia, súhru s partnerom i so skupinou hráčov

Rozprávame sa iba rukami- zmierovanie
(empatia, asertivita, sebavnímanie)

Obaja si položíme na stôl ľavú ruku, dohodneme sa, ktorá z nich bude predstierať, že je urazená, a ktorá sa s ňou pokúsi zmieriť. Ľahkými dotykmi, približovaním a vzďaľovaním sa bez slov rozohrá situácia zmierovania. Ruky konajú na základe aktuálnych pocitov. Ako to dopadne, nikto dopredu nevie. Môže dôjsť aj k tomu, že urazená ruka sa urazí ešte viac, alebo naopak, obidve ruky sa zmieria. Záleží na našej citlivosti a taktu, či sa nám podarí dospieť k zmiereniu. Potom sa vystriedame. Ruka, ktorá bola urazená s bude pokúšať o zmierenie.

Na radar
(zmyslové vnímanie, koncentrácia)

Dieťa sedí alebo stojí uprostred miestnosti so zatvorenými očami. My sa snažíme prejsť čo najtichšie z jedného miesta na druhé a dieťa nás pritom zameriava ako radar, teda sleduje náš pohyb ukazovákmi alebo dlaňami. Orientuje sa iba sluchom. Asi po jednej minúte hru ukončíme. Dieťa otvorí oči a porovnáva, kde stojíme a kam práve mierime. Povieme mu do akej miery sa mu podarilo zameriavať náš pohyb a vymeníme sa.

Papierová bitka
(spontánnosť, hravosť, bojovnosť a abreakcia)

Pripravíme si 10 papierových gúľ. Miestnosť rozdelíme lanom položením na zemi. Na znamenie hádžeme gule na súperovu polovicu( teda aj na súpera). Našou snahou je tam nahádzať do dvoch minút čo najviac gúľ. Spočítame, a ten hráč, ktorý má menej, vyhráva. Iná varianta: Na každú polovicu miestnosti nahádžeme rovnaký počet gúľ. Na znamenie sa obaja vydáme na súperovu polovicu. Tam sa snažíme čo najviac gulí súperovi zobrať a odniesť na svoju polovicu. Jeden druhému pritom nebránime v pohybe. Po uplynutí dvoch minút si spočítame gule na oboch stranách a určíme víťaza.( Gule sa môžu prenášať iba po jednej, poprípade po dvoch, podľa dohody.

Nabudúce: Dieťa uzavreté

Literatúra: Zdenek Šimanovský, Hry pomáhají s problémy