Detský vzdor – ako ho zvládnuť v zdraví

Sú dve obdobia v živote dieťaťa, ktoré nás dokážu dostať na kolená. Tým prvým je obdobie detského vzdoru a tým druhým puberta. Kým pubertu máme aspoň teoreticky ako-tak zvládnutú, detský vzdor nás často prekvapí nepripravených. Nechápavo krútime hlavami nad tým, ako sa z nášho poslušného dieťatka stáva malý nezbedník, ktorý na všetko rázne hovorí: „Nie!“ A občas si k tomu aj dupne nohou, capne rukou po stole, mame, či po najbližšom kamarátovi, prípadne sa hodí o zem, kričí a kope okolo seba. Výprask? Krik? Hrozby a prosby? Nič z toho nepomáha! Ako teda zvládnuť detský vzdor? Nuž, pravda je krutá, ale zrejme nadišli ťažké časy obdobia vzdoru, náročné pre všetkých zúčastnených. Pre dieťatko v nutnosti prispôsobovania sa okolitým požiadavkám, pre dospelých v určovaní hraníc a nekonečnej výchovnej trpezlivosti ...

Medzi 1. a 3. rokom každé dieťa značne získava na samostatnosti. Oveľa viac si uvedomuje sám seba, čo sa prejavuje typickým „Moje!“ a neskôr „Ja!“. Začína si uvedomovať možnosť voľby, medzi „áno“ a „nie“, pričom práve druhá alternatíva je ako odpoveď na všakovaké výzvy dospelých  mimoriadne obľúbená. Buduje sa prvotná osobnosť dieťaťa a dieťa v tomto období získava odpovede na otázky – Kam až môžem zájsť? Čo si môžem dovoliť? Kde sú moje hranice? A svojím správaním si tie hranice testuje.V tomto období musia rodičia dávať dieťaťu jasnú spätnú väzbu a zároveň zdravo utvrdzovať hranice čo dieťa môže a čo nie. Istým spôsobom môžeme podporovať aj prejavy vyzrievania dieťaťa tým, že mu dávame na výber, teda má možnosť o niektorých veciach rozhodovať. Napríklad si môže vybrať, či sa chce hrať s loptou, alebo v piesku, avšak pri dôležitých veciach, keď dieťa robí niečo, čo robiť nemôže, treba jasne stanoviť hranice, pričom rodič musí byť pevný a zásadový.“

Ako zvládnuť agresívne správanie

Prvý výbuch zlosti nás u dieťaťa vždy prekvapí a ani len netušíme, ako správne zareagovať. Obzvlášť, keď nás trápia rôzne iné problémy. Ako by sme však mali správne postupovať pri výbuchoch zlosti? V prvom rade musíme zistiť, čo výbuch zlosti vyvolalo a keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava. Stáva sa napríklad, že dieťa sa hádže o zem len pred mamou, lebo vie, že ona skôr povolí. Taktiež ale vie, že u otca to neplatí, tak to naňho ani neskúša. A keď rodič zistí, že robí nejakú chybu, tak by ju viac nemal opakovať. Apelujte na jeho dobré vlastnosti. Ak nechce niečo vykonať, lepšie zaúčinkujú slová: „Veď ty si dobré a šikovné dieťatko, poupratuj si hračky“, ako: „Si zlé decko, ak si nechceš po sebe upratať“. Nemali by ste si dieťa všímať viac, keď je neposlušné, ako keď je pokojné. Aj keď je kľudné, musíte sa mu venovať, viac chváľte ako karhajte Niekedy pomôže aj to, keď rodič jednoducho vie, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, že je to typické obdobie pre jeho vek a treba to len vydržať. Keď sa dieťa snaží voči nám presadiť, vždy treba zvážiť, ktoré veci mu môžeme dovoliť, kedy mu môžeme dať na výber a naopak, ktoré veci dovoliť nemôžeme, lebo ich jednoducho nikdy nesmie robiť a tam treba zostať pevný a pre dieťa čitateľný. „Keď sa dieťa správa neprimerane na ihrisku, napríklad hádže do druhých detí piesok, treba mu dôrazne povedať, že to robiť nesmie a keď sa to bude opakovať, ideme domov. A v prípade, že dieťa napriek nášmu upozorneniu neprestane, naozaj treba zbaliť všetky formičky a napriek protestom dieťaťa z ihriska odísť. Tak si dieťa v hlave spojí – Keď robím zle, stane sa toto… Hovoríme tomu logické dôsledky.

Pomáha tu aj terapia pevným objatím, ktorá slúži k obnove narušených citových vzťahov. Jej základom je, že dieťa pritiahneme k sebe, pevne ho objímeme a nech sa akokoľvek bráni, kričí, bije a kope okolo seba, pustíme ho až vtedy, keď sa úplne upokojí a jeho negatívne city sa zmenia v lásku. Dieťa si prežije pocit, že je síce milované a prijaté, ale isté veci robiť nemôže a rodič je ten dominantný.

Pri obzvlášť silných prejavoch sa odporúča prevádzať ju pod vedením detského psychoterapeuta

Zopár rád

  • Všetko riešte s rozvahou. Nekričte, nedovoľte, aby ste stratili kontrolu nad sebou.
  • Konajte rýchlo a odstráňte zdroj vzdoru, napr. hračku, ktorú dieťa začalo hádzať s ráznym NIE!
  • Obráťte jeho pozornosť na nejaký iný predmet, jav a pod.
  • Skúste dieťa odviesť na bok, za dvere a vysvetliť mu, že takéto správanie sa vám nepáči.
  • Ak sa už nedá inak, potrestajte ho. Nie však bitím, vhodným trestom môže byť chvíľka samoty na bezpečnom mieste.
  • Dohovorte si vopred stanovené pravidlá, ak budeš poslúchať v obchode, na návšteve, ihrisku, kúpim ti obľúbenú sladkosť, pôjdeme do na výlet a podobne.
  • Ak je dieťa agresívne k druhým deťom, vždy zasiahnite! Nikdy nesmiete mávnuť rukou nad nevhodným správaním.
  • Upozornite na city druhého dieťatka, „teraz je smutné, keď si mu zobral autíčko“, „teraz plače, lebo si ho ťahal za vlásky“ ...

Nech je už toto obdobie akokoľvek ťažké, snažte sa s dieťatkom vychádzať čo najlepšie, niektoré vrtochy sa dajú pri všetkej dôslednosti brať aj s humorom a nadhľadom.  Ak sa vám to podarí, budete na toto obdobie spomínať ako na to najroztomilejšie.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Pokiaľ vzdor pretrváva aj neskôr, povedzme ešte okolo 5. roku života, to už nie je fyziologické a tiež je dobré v takom prípade vyhľadať psychológa.

Na záver, je potrebné aby si dieťa budovalo pevnú väzbu na jednu osobu už od narodenia. Najčastejšie to býva matka, ktorá poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Treba si uvedomiť, že tento pocit pomáha dieťaťu ľahšie prekonávať všetky nástrahy v jeho živote. Či už u malého dieťaťa, alebo neskôr v puberte, prípadne v dospelosti.

Vypracovala: Bc. Jana Ježíková
Zdroj: odborné články z Internetu
Kniha- Malý tyran - Jiřina Prekopová